„Štát je najhorší vlastník“: vravia liberáli, pravičiari a libertariáni. Odôvodňujú to tým, že štátne podniky nedokáže štát riadiť efektívne. Preto podľa tohto jednoduchého pohľadu všetko treba sprivatizovať, aby súkromník s tým spravil poriadok, lebo on si odkontroluje nakladanie s majetkom vo vlastnom záujme.
Táto myšlienka však má dve zásadné trhliny.
1. Prečo si rovnako nedokáže štát odkontrolovať vo svojom vlastnom záujme (záujme občanov ako „akcionárov“ všetkých štátnych a verejných organizácií) nakladanie so svojim majetkom a beztrestne sa prizerá ako ho politickí nominanti vo dozorných radách rozkrádajú?
2. Štát nie je fiktívna osoba, ale konkrétni ľudia. Ľudia dosadení stranami, ktorých nikto neberie na zodpovednosť a ktorí namiesto toho, aby boli odmeňovaní a braní na zodpovednosť na základe hospodárenia firmy ako je to v súkromných spoločnostiach, sú odmeňovaní automaticky podľa uváženia dozornej rady, kde sedia ich stranícky kolegovia.
Nedeformovaná logika nepustí. Problém nie je vo vlastníctve, ale v kontrole, chýbajúcej zodpovednosti a nastavenom systéme.
Ak akcionár v súkromnom sektore dokáže zobrať na zodpovednosť manažérov firmy, potom aj akcionár štátnej = občania štátu by mali mať rovnakú právomoc odvolať či ovplyvniť nerentabilné riadenie svojej firmy. Ak to tak nie je, následky sú fatálne. Rozklad štátu a verejných hodnôt. Ostatne vidíme a cítime to už vyše dvadsať rokov na vlastnej koži.
Preto ak chcú byť liberáli, pravičiari a libertariáni presní, mali by svoj výrok vylepšiť podmienkou na:
„Štát je najhorší vlastník v parlamentnej demokracii so straníckymi nominantmi!“
Občan, ktorý sa nad týmto stavom zamyslel, však nemôže súhlasiť s ponúkaným riešením týchto skupín, lebo východisko z tohto marazmu je:
Menej straníkov, viac transparentnosti a viac priamej osobne zodpovednej občianskej demokracie.
Viac o požiadavkách občanov na vládnuce špičky môžete nájsť TU na Charte OI SK a podporiť ju môžete TU.
Ďakujem, že Vám nie je jedno v akej spoločnosti žijete.