Už v roku 1789, keď vypukla francúzska revolúcia sa svetom začala šíriť myšlienka rovnosti, bratstva a slobody. Mladá Únia amerických štátov na rovnakej myšlienke založila základ svojej ústavy už v roku 1787. Nasledovalo obdobie osvietenstva, ktoré šírilo túto ideu ďalej a dnes pokladáme myšlienku rovnosti (príležitostí, práv, slobôd), bratstva (harmonizácia, spájanie) a slobody (jednotlivca, národov spod totalít) a pridávam spravodlivosti za úplne prirodzenú.
Aká je však realita v našej spoločnosti. V samozvanej parlamentnej demokracii. Ozaj sa u nás tieto myšlienky aj uskutočňujú, alebo sa počas storočí tak zdeformovali, že platia iba pre vyvolených? Že sa používajú iba pri argumentácií v polopravdách chrliacich sa z úst politikov cez všetky médiá, len aby sa myslenie voliča spracovalo pre jednoduché potvrdenie ich statusu dočasných vládcov a nie zástupcov zodpovedajúcich sa za svoje rozhodnutia v mene občanov?
Osobne si myslím, že v tejto republike je práve absencia samostatného kritického myslenia a skutočné zavádzanie idey rovnosti, bratstva, slobody a spravodlivosti do praxe v politickej sfére dôvodom zaostalosti za západom.
Pritom dôvod politikov deformovať zákony a teda celkový systém v tejto krajine je tak prostý.
Lebo môžu. Lebo s nimi v tom svojom marazme súhlasíme a oni si to nechávajú každé štyri roky potvrdiť.
Kým sa nenaučíme spoločne zodpovedne a nekorupčne konať a zmýšľať, nikdy sa zmena bez nás neuskutoční.
Tak ako sa píše v slogane jedného z prezidentských kandidátov „Jeden človek nič nezmení, ale milión áno.“
Pritom sa stačí niekedy celkom jednoducho zamyslieť a použiť svoj vlastný neskorumpovaný úsudok a opýtať sa seba ako by som postupoval, ak by som chcel dosiahnuť rovnosť, bratstvo, slobodu a spravodlivosť v štátnom zriadení pre všetkých občanov.
V projekte Občianska iniciatíva SK je zozbieraných niekoľko návrhov, ktoré sa práve zo zištných dôvodov politikov pijavicovského typu nikdy neuskutočnia bez rozdielu, či je to pravica, ľavica, stred, liberál alebo národniar. Existujú desiatky podobných iniciatív, ktoré sa rýchlo pretransformujú do občianskych združení, či neziskových organizácií alebo rovno politických strán a začnú vyberať členské a uchádzať sa o verejné prostriedky skôr ako niečo spravia nezištne. U mňa osobne hneď strácajú istú dôveryhodnosť pre ich dychtivosť po financiách či moci.
Pritom koľko vecí sa dá uskutočniť iba na základe slobodnej nezištnosti, keď zapálený aktivista investuje do projektu svoj čas, svoje myšlienky, svoju ochotu prispieť ako sám dokáže a môže pre myšlienku, v ktorú verí.
Kto neverí slovu, spisuje zmluvy. Kto nedokáže veriť nezištne v myšlienku pre uskutočnenie myšlienky pre všetkých, zapisuje si, čo do myšlienky investoval, aby sa mu to investované minimálne vrátilo. To však nie je nič výnimočné. A práve výnimočné myšlienky formujú svet.
Ako sa vraví, kto nemá, čo skrývať, nič tajiť nemusí. Všetko o nás nájdete pod textom. Nedostatok informácií o svojich politikoch však nenahradí nič. Ani slepá viera v istejšie zajtrajšky, či v zahraničné investície alebo v konzervatívnej viere svätuškárov či liberálnej voľnosti.
A aby som nezabudol odpovedať na otázku v nadpise. Čo bráni politikom robiť spravodlivé a správne rozhodnutia pre občanov?
Ich neschopnosť myslieť neskorumpovane, nezištne, ich prevrátené priority a názory (osobné pred spoločnými), ich minulosť a prostredie, z ktorého vzišli.
Či musíme čakať, kým sa takí narodia? Nie sú už dávno medzi nami, len tento stranícky systém ich potlačuje, lebo iné poslušné ovečky sa preferujú? Či musíme čakať na externé zmeny, aby sme sa k nim pridali? Sme schopní to spraviť ako prví, alebo…?
Viac o projekte môžete nájsť TU a tiež sa môžete pridať TU.
Alebo ak sa Vám tieto články páčia, alebo Vás niečim zaujali, môžete viac nájsť na Twitteri pod menom – martin david fedorko.