Každý pochádza z nejakej rodiny a kazdá rodina sa riadi istými pravidlami. Ak prosperujú rodiny, prosperuje aj štát.
Ako je to na Slovensku? Prosperujú rodiny a prosperuje štát?
Asi len málokto sa bude sporiť so súdom, že čím silnejšia podpora rodiny, tým väčšia pravdepodobnosť úspechu štátu v budúcnosti (viac daňových poplatníkov, uvedomelých, iniciatívnych a na svetovom pracovnom trhu konkurencieschopnych občanov).
No každá podpora musí mať svoj cieľ, musí byť niečim podmienená a byť dostatočne kontrolovaná, aby sa nezneužívala.
Napr. vo Veľkej Británii mali a ešte stále majú dosť silnú prosociálnu politiku na podporu rodín. Miestne samosprávy platili mnohopočetným chudobným rodinám bývanie, ktoré si mohli po čase odkúpiť byty, domy za nízke ceny (zostatkové ceny). Výsledkom bolo, že indické a pakistanské mnohopočetné rodiny časom začali vlastniť mnoho nehnuteľností a nemuseli pracovať, stačilo im lacno získané domy prenajímať a z toho žiť. Dve-tri rodiny bývali v jednom dome a zvyšné prenajímali. Len pre zaujímavosť prenájom jedného priemerného dvojpodlažného domu stojí 1000-1500 Libier mesačne.
U nás sa stalo niečo horšie v Košiciach s Luníkom IX. a na iných miestach. Vytvorili sa tam doslova otrasné getá.
Ešte horšia situácia je na Spiši, kde v niektorých obciach už s prevahou Rómskeho obyvateľstva, klesli ceny nehnuteľností pod reálnu hodnotu. Každý si vie vysvetliť prečo.
Tak obyvatelia žijúci v okolí menej prispôsobivých parazitujúcich na sociálnych istotách, sa tak automaticky hoci nedorovoľne stávajú uväznení v situácii, z ktorej niet východiska a za ktorú si vlastne sami nemôžu.
(Pozn. pod neprispôsobivým Rómskym obyvateľstvom chápem iba ozaj nesprispôsobivých a parazitujúcich a nie celú komunitu, lebo existujú svetlé výnimky, ktoré si vážim. Plus neprispôsobiví sú aj inej rasy či národnosti, len nie sú tak koncentrovaní, ale pre nich platí to isté)
Otázka znie, kde je štát? Kde je strážca poriadku, ktorý má chrániť rodinu? Ako sú nastavené zákony pre neprispôsobivých? Je trestom pre chudobného sedieť vo väznici, kde je teplo a má čo jesť, keď doma nemá ani toto? Nemali by sa zaviesť povinné práce pre väzňov celoplošne (aspoň 40 hodín týždenne)? Kde je kontrola využívania sociálnej podpory? Nie sú podmienky pre získanie štátnej podpory príliš ľahké?
Prečo v osadách až 90% obyvateľov často nepracuje, ale podporu automaticky dostáva, lebo žijú pod hranicou chudoby?
Je pre štátnu garnitúru ťažké vytvoriť systém, kde nik nedostane podporu bez práce a kde darmožráč bude potrestaný a nie ešte odmenený a držaný pri živote?
Áno, mnohý ma odsúdite, že kde je dodržiavanie ľudských práv, ale existujú práva bez povinností? Je správne práva dodržiavať tým, ktorí ich sami porušujú alebo berú druhým? No to je na ďalší článok.
Vrátim sa však k téme. Viem si predstaviť, že podmienka pre získanie podpory by bola:
1. pravidelná školská dochádzka a povinnosť neprepadnúť (cieľ: zvýšenie vzdelania mladých chudobných),
2. aspoň jeden z rodiny musí pravidelne odpracovať 40 hodín týždenne pre obec či mesto (získanie pracovných návikov),
3. to všetko bez rozdielu, či je Slovák, Róm, Maďar, Čech, Poliak, alebo hocikto a pri nedodržaní či porušovaní zákonov tresty povinných prác (a nebojte sa, práce je vždy dostatok, odpadky na verejných priestranstvách, čierne skládky, zašpinené vodé toky, pomocné práce na kultúrnych pamiatkách – hrady, atď., len ako sa vraví nie každá je platená.)
Veď aj staré ľudové príslovie hovorí. „Kto nepracuje, nech neje.“
Ak chce štátna garnitúra lacno za verejné peniaze získavať lenivých voličov, nech pokračuje v súčasnom systéme, ale ak chce, aby sme tu mali v budúcnosti uvedomelých, pracovitých a skultúrnených v súčasnosti marginalizovaných členov spoločnosti, tak nech sa nič nerozdáva zadarmo a automaticky.
Súčasný systém je síce ľahký z administratívneho hľadiska, ale vedie Slovensko do záhuby. Veď práca šľachtí a uvedomme si, že nič poriadne nie je ľahké.
Nie je už čas na ľahké cesty. Poriadok musí byť a platiť rovnako pre všetkých. Čo myslíte?