Pomalá smrť SR alebo Hľadanie slovenskej identity a hrdosti.

18. apríla 2013, Martin, EÚ nazory s otazkou Spoločnosť úvahy

Sú Slováci hrdý národ? Ak áno, načo alebo na koho?

Na štát? To pochybujem, keďže sa tu deje, čo sa deje. Hokejistov, futbalistov, kanoistov? To asi tak nárazovo a aj to len keď sa darí.

Máme historické osobnosti, na ktoré sme hrdí? Vládcovia Veľkej Moravy Svätopluk, Mojmír, Pribina? Neviem, keď už len socha pred bratislavským hradom je niektorým tŕňom v oku.

Potom 1000 rokov skoro nič, možno Matej Bell, Fábry a až na sklonku 19.storočia Štúrovci? Po prvej svetovej vojne Štefánik?

Čo tak Tiso? Nieee, veď štát vznikol skôr z externých príčin (satelit Nacistického Nemecka)?

Žeby Dubček? Za toho som skôr. Opäť príchuť ČSR ale aspoň sa snažil poľudštiť a zdemokratizovať socializmus.

Neviem. Stále keď tak premýšľam, na koho sa odvolávame, na koho máme byť hrdí ako sú napríklad Česi na kráľa Karla IV, Přemyslovcov, Masaryka, Smetanu, Wericha, Poliaci, Maďari, Rakúšania na svojich kráľov, hudobníkov a spisovateľov, nenachádzam im rovných Slovákov. Teda tých, čo sa za čisto Slovákov hlásili.

Keď navštívite okolité krajiny, história a ich národný duch na vás priam srší, ale kde je náš národný duch, naša história?

Či všetko čo máme sú len prírodné krásy? Tatry, Dunaj, Fatra?

Akoby v našej krajine chýbali pozitívne vzory. A pravdu povediac, ani sa nečudujem, že chýbajú. Veď buď museli ujsť alebo odchádzajú do cudziny, alebo boli potlačení do úzadia.

Je takýto systém, kde vládnu a vedú republiku síce najsilnejší ale len v zaslepení a egoizme, zdravý pre štát? Pre Slovákov pre občanov Slovenska?

Jeden známy mi raz povedal, že keď bol na vojne spriatelil sa s jedným Maďarom, ale keď prišiel ďalší Maďar, hneď si tí dvaja sadli a aj keď nemali rovnaké názory, podporovali sa a pomáhali si.

Možno má z časti pravdu aj Tom Nicholson, ktorý vo svojom jednom článku zdôvodňoval, že možno nie sme hrdí na Slovensko aj preto, že nikdy sa nás nik nepýtal či ho chceme. Ani za Tisa, ani v 93ťom, keď sa ČSFR delilo. Žiadne referendum, žiadna širšia spoločenská debata.

A potom tá naša povaha. Snáď sa mi to len zdá a v to aj dúfam, že ľudia, na ktorých budeme a sme hrdí tu boli, sú a aj budú, len sa musia dostať viac do povedomia a do čela celospoločenského diania a k tomu sa má prispôsobiť systém. Propagovať takéto pozitívne vzory a nielen tie umelé rýchlokvasky bez hlbšej myšlienky tzv. pózerky, stailistky a modely.

Veď kto je už z nás hrdý na niekoho so súčasných vedúcich osobností štátu, či celospoločenského života samozvanú Smotánku (ktorá často zbohatla na rozpredaní štátneho majetku, alebo cudzopasením na štáte)? Kto z nich sa zasadzuje o lepšie pomery na Slovensku pre národ, pre občanov skôr ako pre svoje vrecká? Kto z našich vedúcich osobností kultúry (hercov, hudobníkov) bojuje za spravodlivejšie Slovensko, za slušnejšie pomery a to bezodplatne či bez zištných úmyslov? Komu ide o lepšiu spoločnosť ako šlo napr. Werichovi v Čechách? V 90tych rokov Noga, Skrúcaný, Štepka, Piško celkom dobre pranierovali politikov a boli dosť známi. Kde sú teraz? Či ozaj sa máme tak dobre, že niet čo pranierovať? Sem tam sa politiky dotkla partička okolo S.O.S, ale teraz sú ticho. Prečo?

Slovensko je krásna krajina, ale ducha má pošramoteného, teda ľudia, ktorí tu žijú. Ak sa nebuduje národný duch, tak nemáme ani budúcnosť.

Neviem ako vy ale ja si budúcnosť ako súčasť EÚ so súčasnými podmienkami, ktoré sú skôr podmienky pre otrokov neviem predstaviť. Neviem si predstaviť Slovensko ako suverénny štát. V podstate už teraz nie je, lebo EÚ zákony sú nadradené tým našim. Inde to tak nie je, ale to našich zapredancov isto nezaujíma, alebo zaujíma pred voľbami (škoda, že len slovne)?

Ako si predstavujete slovenskú republiku? Opravte ma a pomôžte vybudovať tú našu národnú hrdosť pozitívnymi vzormi, alebo sa pomaly ale isto asimilujme s hrdejšími národmi.

 

PS: Aby nedošlo k nedorozumeniu ako to myslím. Nechcem sa vysťahovať. Narodil som sa tu a tu chcem aj žiť. Slobodne a v spravodlivej slušnej a prekvitajúcej spoločnosti :)