Keď Ježiš povedal: „Dajte cisárovi, čo je cisárove a Bohu čo je Božie.“ Jasne deklaroval, že svetská a cirkevná moc by mali byť jasne oddelené.
Rovnako Ježiš jasne deklaroval, že nebude vodca Židov v povstaní proti Rímu, čo ho nakoniec stálo aj život.
Dnes vidíme, že na toto posolstvo sa úplne zabudlo.
Biskupi zakazujú kňazom sa vyjadrovať pre médiá bez ich povolenia, vyvážajú sa na púte v luxusných autách, kde popri nich kráčajú starenky a starci a verejne žehnajú svetskej vrchnosti sediacej v prvej rade na omšiach.
Pri pohľade na takéto divadlo sa niet čomu diviť, že sa mladým kresťanom nechce participovať na cirkevnej činnosti a inoverci a neveriaci len neveriacky krútia hlavami. (jediná svetlejšia výnimka sú rády, kde okrem sľubu čistoty dávajú aj sľub chudoby)
A majú pravdu. Prečo participovať na systéme, kde sa voda káže a víno sa pije.
Kde cirkev má bližšie v správaní k farizejom a spolčuje sa s tými, ktorí zapredali milióny občanov pre svoj vlastný prospech = prepych.
Obávam sa, že v cirkevných štruktúrach existuje stále pýcha (že sú jediní spravodliví) a zároveň alibizmus.
Ale kedy sa cirkev postavila na stranu ľudu? Kedy si dovolila kritizovať vrchnosť za tú obrovskú zlodejinu a vlastizradu spáchanú a stále páchanú na občanoch Slovenska?
Kto iný ak nie cirkev by mala strážiť a poukazovať na morálne nedostatky v spoločnosti?
Či to už nie je ich starosť? Čo je starosť cirkvi teda?
Tak ako sa za posledných dvadsať rokov cirkev materiálne rozmohla, tak sa morálne zapredala.
Zapredala svojmu poslaniu slúžiť a hlásať evanjelium.
Evanjelium nielen o pokore a nekonečnom odpúšťaní, ale aj o morálke srdca a lásky a o treste za jej porušenie (trest na správnych miestach, nielen ľud, ale aj vrchnosť).
Mojim zbožným želaním je dnes viac ako inokedy reforma cirkvi, ktorej svieti ako svetielko nádeje pápež František I.
Snáď to nebude iba predstieraná skromnosť, lebo ak áno, cirkev nebude nič iné ako organizácia zabezpečujúca niekoľkým na vrchole jej pyramídy lepší a ľahší život na úkor ostatných, čo je ďaleko od hlásania Ježiša, ktorý tiež povedal: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. „a na inom mieste hovorí: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.„
Preto nedajte sa zaslepiť peknými slovami, ak nie sú v zhode so skutkami bez ohľadu nato, či veríte v to či ono. Svedomie máme predsa všetci, až na tých, ktorí ho zapredali pre bohatstvo tohto sveta na úkor biedy iných.
Človek nie je zviera, aby bojoval o prežitie a trhal sa o korisť s iným človekom, ale pomáha svojmu druhu, aby povzniesol ľudstvo k lepším zajtrajškom.
Je len na nás ako sa rohodneme. Sme si strojcami svojho šťastia na tejto Zemi a inak ako spolu to nedokážeme.
Príjemné v pokoji a v kruhu správnych ľudí prežité Veľkonočné sviatky! :)