Podľa Paretovho pravidla (vytvoreného v roku 1906) 20% populácie vlastní 80% bohatstva krajiny a naopak, 80% populácie iba 20% bohatstva.
Táto nerovnosť sa zdá, že sa zmenila za vyše 100 rokov vplyvom finančných trhov na oveľa väčší podiel.
Ak by sme týmto tempom pokračovali, prirodzene sa dopracujeme k despotickej otrokárskej spološnosti.
Príkladov od začatia krízy poznáme mnoho.
USA, Japonsko, Grécko a teraz aj Cyprus.
Pár finančníkov rozhodujúcich o investíciách zrazu nechcú brať zodpovednosť za svoje riskantné investície.
Spravodlivosť? Tá sa nečrtá. Ochránca – demokraticky zvolená vláda – v službách svojich sponzorov, lobistov, bankárov.
Sú banky v niečom výnimočnejšie ako iné subjekty ekonomiky?
Vytvárajú zamestnanosť ako malí a strední podnikatelia? Majú práva rozhodovať o smerovaní štátov a povinnosti platiť dane?
Nie.
Sú iba sprostredkovatelia. Rovnako ako aj politici. Mali by slúžiť občanom a nie oligarchom, či špekulantom.
Pokým nebude zodpovednosť a služba občanom prvoradým poslaním bankárov a politikov, sociálne nožnice sa budú rozťahovať aj naďalej.
Chudobnejší a bezbrannejší budú trpieť pre chamtivosť bohatších a mocných.
Ako Cyperčania sa nemohli dostať k svojim vkladom pre špekulatívne obchody bankárov a investorov, tak sa to môže stať kdekoľvek.
Mor sebectva a koncentrovanej nekontrolovanej moci bez zodpovednosti môže zlomiť nielen EÚ ale aj Slovensku väz.
Kým EÚ to nemusí veľmi ublížiť, pre nás to môže byť smrteľné a skoncovať s našou samostatnosťou, ak sa to už pomaly aj nedeje…
Kto nie je proti takejto nespravodlivosti s EÚ systéme, ten je za ňu. Nečinnosťou participujeme na tomto stave.
Postavme sa teda na odpor. Každý deň buďme príkladom a nie farizejom…