V predchádzajúcom článku bolo zhruba zhrnuté, koľko sa premrhalo zdrojov za hlavné smery politiky za posledných 20 rokov (pravica, stred, ľavica). Samozrejme na šafárení sa podieľali aj ich koaliční kolegovia (aby nevzniklo nedorozumenie) ako môžete vidieť v nasledujúcej tabuľke.
Tiež je dôležité vedieť, kto v akom období riadil privatizáciu (zdroj: Ivan Krasko: Privatizácia na Slovensku od nežnej revolúcie až po súčasnosť a jej vplyv na Slovenský kapitálový trh).
V nasledujúcom grafe môžete vidieť ako sa vyvíjala priemerná mzda očistená od inflácie pri rovnakom daňovom zaťažení ako v roku 1993. Najväčší prepad je jasný vidieť za prvej Dzurindovej vlády a ďalší pád pokračuje teraz za druhej Ficovej vlády. Zahraničný dlh rástol kontinuálne z 2.5 mld USD v roku 1992 až na 70 mld USD teraz. Výnimka sú roky 1998 – 2001, kedy sa zastabilizoval pri hodnote 42 mld. USD. 100 SKK z roku 1993 by mali hodnotu dnes 314 SKK = 314% inflácii.
Druhý graf porovnáva vývoj kúpnej a účtovnej ceny privatizovaného majetku od roku 1993 do roku 2013 a celkovú (ne)“hospodárnosť“ vlád po rokoch, ktorá bola agregovaná v predchádzajúcom článku.
O vývoji devízových rezerv NBS a rezervných aktív pojednáva tretí graf (1993 – 2013).
Graf 4 ukazuje dvadsaťročný vývoj zahraničných investícií a štátneho / verejného schodku.
Posledný graf 5 porovnáva vývoj bežného účtu, zahraničných a priamych investícií od roku 1993 doteraz.
Na záver zhrniem, že najväčší podiel z celkového (ne)hospodárenia vlád tvorili nasledovné položky:
I. a II. Mečiarova vláda – saldo štátneho rozpočtu (-1 mld USD a -3 mld USD) a zahraničná zadlženosť (0.9 mld. USD a 5.1 mld. USD) a nie ako by sa dalo čakať rozdiel medzi účtovnou a kúpnou hodnotou privatizovaného majetku (1 mil. USD, 1.7 mld USD).
Moravčíkova vláda – saldo štátneho rozpočtu (1 mld USD) a rezervné aktíva (1.3 mld USD).Avšak plusová hodnota bola bežný účet (0.7 mld USD).
I. a II. Dzurindova vláda – zahraničná zadĺženosť (iba II. vláda -16 mld. USD), bežný účet (-5.4 a -11.3 mld USD) a saldo štátneho rozpočtu (-4.6 a 9.1 mld USD). Naproti tomu veľké plus mali v zahraničných investíciách, čo však nie je žiadna novinka (4.7 a 11.8 mld USD).
I. a II. Ficova vláda – zahraničná zadĺženosť (-38.3 a -0.8 mld USD), bežný účet (-15.6 ale II.vláda +1.6 mld USD), saldo verejnej správy (-14.4 a -5.2 mld USD) a devízové rezervy ( I. vláda -14.2 mld USD). Avšak najviac plusová položka boli zahraničné investície (13 a 2.5 mld USD).
Ako to všetko využili nechávam na čitateľa.
Teda koho budeme voliť? :)