Mnohonárodnostné štátne útvary počas histórie najmä v Európe samotnej boli odjakživa odsúdené na zánik. História to aj dokazuje od Rímskej ríše až po Rakúsko – Uhorsko, hoci dôvody ich rozpadu sa môžu v detailoch líšiť jeden hlavný dôvod ich však spája.
Vnútorné pnutie medzi sociálnymi či národnými skupinami vyvolané nadradenosťou jednej skupiny nad druhou. Raz vynútenej násilím, inokedy systémom preferencií – zákonmi. Mohlo by sa očakávať, že človek sa poučí a nespraví tú istú chybu a predsa sa deje to, čo už pred niekoľkými stáročiami. Silnejší sa preferujú pred slabšími, bohatší pred chudobnejšími, väčšie národy pred menšími, arogantní pred zmierlivými… a to všetko legálne.
Či už doma alebo vonku. Pomaly ale isto sa Slovensko aj s občanmi asimiluje do Európy, ktorá ho mala posilniť a pomôcť sa mu vzmôcť. Súčasné nastavenie EÚ však robí pravý opak. Vytvára z neho kolóniu. Príčin je samozrejme viac. Najzávažnejšou je však systém, v ktorom si nie sme rovní. Ten je jasne nastavený práve na preferovaní istých skupín s cieľom vytvoriť to, čo sa predtým mnohokrát nepodarilo, akurát sofistikovanejšie, novodobejšie a „demokratickejšie“.
A tak namiesto posilnenia sa krajín participujúcich v EÚ voči tretím krajinám ekonomicky sa tu postupne vytvára aj jej politická línia, v ktorej sa krajiny medzi sebou požierajú navzájom. Byrokracia víťazí a ekonomická spolupráca viazne. To po čom sme tak túžili a očakávali je už len marketingovým ťahom šedých eminencií silných krajín pre zlákanie ďalších do ovčinca EÚ pre rozšírenie trhu bez hraníc pre mocných a získanie ďalšej lacnej pracovnej sily.
Páni a dámy, EÚ sa už odklonila od svojej základnej myšlienky príliš ďaleko a to pre Slovensko v budúcnosti nič dobré neprinesie. Preto ekonomickú úniu áno, ale politickú nie!