Kritické časy vždy nútia k neštandardným riešeniam, či zúfalým radikálnym činom. Ktoré však v histórii ukázali, že nie sú správnou cestou. Najlepším riešením je samozrejme zlatá stredná cesta. Na tú však musíme vykročiť spoločne. Občania aj ich zástupcovia – politici, verejní činitelia. Otázka znie, či práve takéto približovanie politiky k občanom sa deje.
Opak sa zdá pravdou. Prečo a ako zmeniť tento stav? Revoltou v uliciach či modlením sa a čakaním na spasiteľa, či osvietenie verejných činiteľov. V prvom prípade, kto vzíjde z revolty? Iba ďalší radikáli, ďalší nasledovníci starého spôsobu silných lakťov, samoľúbosti a bezcharakternosti. V druhom prípade možno vyhynieme, šikovní sa odsťahujú, včleníme sa ako malá poslušná kolónia pod nejakého väčšieho brata, alebo kombinácia predchádzajúcich.
Aby to neostalo bez návrhu východiska. Podľa môjho skromného názoru by sa legitímna dlhodobo udržateľná a nedeštruktívna zmena mohla začať zmenou volebného systému z jednoobvodového (pomerného) na väčšinový so 79mi napr. obvodmi. Následne zmenou pomerov v parlamente by sa mohla zmeniť celá ústava a začali by sa zmenz potrebné pre Slovensko a jeho občanov ako soľ. Zmeny, ktoré nebudú len formálne, ale ktoré budú občania aj cítiť na vlastnej koži cez menej administratívy, korupcie, nomenklatúry a klientelizmu.
Možno je to však iba moje zbožné prianie, ale možno aj jedna varianta budúcnosti. Keďže sme slobodní, máme svoju budúcnosť vo svojich rukách, alebo nie?…