Legalizácia korupcie, rodinkárstva, klientelizmu, rastúci štátny a verejný dlh, každoročné zvýšovanie nákladov a daní, zväčšujúce sa sociálne ako aj kultúrne rozdiely, narastajúca sila extrémistických názorov, pomaly kolabujúce zdravotníctvo, školstvo, slepá spravodlivosť a upadajúci pocit bezpečia, istoty nanajvýš na papieri a na kontách mocných, ktorí majú stiky a poznajú všakovaké triky.
Aj napriek tomu počuť kuvičie hlasy, že občania nemajú právo sa sťažovať, lebo sami si zvolili tých, ktoí im toto všetko svojimi nezodpovednými rozhodnutiami zapríčinili. Znie to však ako keď má človek ostávať v nefunkčnom vzťahu preto, lebo na začiatku sa nechal opantať peknými slovami. Každý má právo nehľadiac na volebný systém, či dlžku volebnéh obdobia povedať dosť, zmýlil som sa a nezodpovedných politikov odvolať. Ak túto šancu človek nemá, nemôže cítiť, že politik a následne štát je tu preňho. A akú inú funkciu by mal plniť štát, ak nie slúžiť občanovi?
Je až tragické, že práve tento fakt si málokto z nás uvedomuje. Roztrieštenosť v názoroch rozsievaná v poplatných masmédiách a neschopnosť mať vlastný názor pridáva na sile práve tendenčným, hlučným, populistickým, elitárskym ale najmä zavádajúcim rečiam.
Existuje na Slovensku vôbec občianska spoločnosť? Existuje vôbec nestrannosť? Je možné ju v našich podmienkach dosiahnuť?
Za predpokladu, že sme schopní bez rozdielov zaviesť a uplatňovať jasné a spravodlivé zákony, ktoré by korupciu, rodinkárstvo, klientelizmus a nomenlatúru trestali a nie legalizovali, tak áno.
Otázka je kto sa ozaj postaví do popredia a toto všetko zavedie do reality. Lebo problémy poznáme, dokonca aj riešenia, len realizácia končí aj teraz napriek moci jednej strany niekde na polceste a bez dlhodobého efektu pre občana. Jedným z príkladov je aj riešenie problému v zdravotníctve. Riešením totiž nie je len ustanovanie unitárneho systému, ale aj zavedenie elektronickej karty, jasné zadefinovane výkonov a rovnakej výšky ich úhrady ako aj zadefinovanie kompetencií každej pozície a mohli by sme pokračovať. Všetko v duchu, kde je jasno, nedá sa domýľať a vykladať rôzne a to nielen v zdravotníctve.
V tomto zmysle sa zdá vzorovým systémom reagujúcim na meniace sa prostredie anglosaský právny systém = systém precedensov, ktorý sa postupne vyvýja a stanovuje nové hranice od prípadu k prípadu, lebo nie všetko sa dá predvídať.
Dokedy však ostaneme v tomto marazme? Dokedy necháme voľnú ruku tým, ktorí si mastia vlastné kontá na náš úkor? Trestom za každú nespravodlivosť je trest a ak ten nepríde od kompetentných, tak musí prísť od občanov a to všemožnými pacifickými prostriedkami občianskej neposlušnosti, ktoré však nesmú vrhnúť tieň podozrenia z nespravodlivosti a zdiskreditovať nových zástupcov občanov, ale pomôžu k odhaleniu pravej tváre doterajších divadelníkov v službách každého iného, len nie občana.
Viac na OI SK