Je zaujímavé, že práve zástancovia voľnej ruky trhu obhajujú lobizmus ako prirodzený jav, hoci to deformuje trh, rovnako ako štátne zásahy proti, ktorým vystupujú. Samozrejme bavíme sa na úrovni lobizmu na úrovni centrálnej moci. Lebo lobizmus v malom, lokálnom je trochu iné kafé, lebo nedeformuje celý trh a pre lokálne skupiny je dokonca prospešný, naproti čomu lobizmus v centrále štátu práve ničí a znevýhodňuje lokálne skupiny.
A teda prečo by mal byť lobizmus na vládnej/centrálnej úrovni zakázaný či dokonca trestný? Žiaden podnikateľ nejde do spolupráce/lobizmu bez toho, aby zato žiadal protihodnotu, ktorá je samozrejme vyššia ako tá, ktorú ponúka on, to preto, aby mal zisk, ktorý ho poháňa. Z tohto pohľadu by sa dalo povedať, že lobizmus je zlegalizované tunelovanie verejných zdrojov a tiež schvaľovanou deformáciou trhu iným ako prirodzeným mechanizmom.
Tak vznikli niektoré naše finančné skupiny, ktoré majú mnoho pák ako ovplyvniť legislatívu vo svoj prospech. Samozrejme je to proti rovnosti príležitosti na trhu, ktorú hlásajú liberáli, pravičiari a najnovšie zjavne aj socialisti. Lobizmus je jasným dôkazom, že voľná ruka trhu sa môže vyložiť rôzne. Často tak, ako to kormidelníkom vyhovuje a potom sa niet prečo čudovať, že nie sme si rovní ani v trhovej sfére, nehovoriac, že na občianskej úrovni sme si rovní asi ako slon s myšou.
viac na OI SK