Pri sledovaní Témy dňa v utorok na TA3, kde sa zišli poprední odborníci v diskusií o systéme zdravotných poisťovní, ma zaujala poznámka, že podľa štúdie OECD nejestvuje rozdiel medzi unitárnym systémom s jednou zdravotnou poisťovňou a systémom s viacerými poisťovňami, lebo existujú štáty, ktoré si vedú lepšia s unitárnym (napr. Anglicko, Škandinávske štáty) a horšie (Maďarsko, Poľsko) a rovnako je to aj pri systéme s viacerými zdravotnými poisťovňami, kde si lepšie vedú (Nemecko) a horšie (Slovensko).
Kde teda tkvie problém? Ani nie tak v tom, či máme jednu, alebo viac poisťovní, ale v nastavení systému a dodržiavaní jeho pravidiel. A tu je ten hlavný problém. Na Slovensku je akoby praxou pekne deklarovať, že spravíme toto a hento, ale v prípade, že sa to nedodrží je možnosť sa z toho vyvliecť, neprijať žiadnu zodpovednosť. To sa pekne krásne implementuje do zákonov v podobe slovíčok „možno“ a „malo by“, ale samozrejme nemusí. Je na zvážení sudcu. A ako zváži sudca s maslom na hlave? No nijako prospešne pre občanov.
Všade dookola počuť, že taký neporiadok tu nebol od socializmu a preto sa nieto, čomu čudovať, že ľudia vzhliadajú k socialistom. Avšak ide o prevedenie. Rázne a jasné. Bez výnimiek. Štát tu nie je pre mocných, aby ho mohli vycicať, lebo je to legálne. Ale pre ľudí, aby ich chránil pred takýmito pijavicami.
Ak sa nespraví poriadok legálnou cestou, nevidím iné východisko ako generálny štrajk a ustanovenie úradníckej vlády. Alebo Vám sa stále stačí, keď Vám podhodia kostičky, aby ste sa nebúrili? Stačí Vám tento systém, lebo sa tu máme relatívne lepšie ako v v nejakej sovietskej, ázijskej, či africkej krajine? Koľko krajín nás už predbehlo? Nespíme už náhodou na európskych vavrínoch príliš dlho?
Viac na OI SK