Tento stav máme vlastne teraz na Slovensku. Máme pomerne vysoké daňové zaťaženie (DPH – 20%, odvody a dane z príjmu (okolo 43%), čo samozrejme ukrojuje z koláča domácej spotreby a investícií. Štát však naoplátnu neponúka za platenie daní a odvodov primerané služby (takmer na všetko sa dopláca). A tak sa točíme v začarovanom kruhu.
Kde štát kvôli zmenšujúcemu sa kmeňu daňovníkov musí neustále zvyšovať dane, ak nechce škrtať výdavky a tie zjavne nechce (okrem kozmetických), podnikatelia (najmä malí a strední) nemajú dostatok kapitálu na tvorbu nových pracovných miest a zamestnanci (rádoví občania) majú stále menej a menej do vrecka na spotrebu, ktorá by roztočila obchod.
A tak sa štát spolieha na zahraničných investorov (keďže domácu ekonomiku si pomaly ale iste devastuje), ktorí však ťažko prídu s veľkým balíkom investícií, lebo podobné podmienky majú v materskej krajine. Nehovoriac, že zahraniční investori sem prichádzajú stále kvôli lacnej a vzdelanej pracovnej sile. Teda vôbec neprispievajú k zvyšovaniu platov. Ostatne to vidieť za posledné tri kvartály, kedy naša priemerná mzda poklesla z 850 Eur na 770.
Logika zahraničných investorov je pritom jasná. Prísť do lacnej krajiny, využívať tam pracovníkov za nižšie ceny ako doma a ak sa mzdy zdvihnú, odísť do ďalšej lacnejšej krajiny. A pritom si ešte žiadať domáce vlády o podporu.
A pritom je jasné, že najlepší investor je domáci malý a stredný investor (lebo tu má rodinu, zázemie, sídlo a aj keď robí cezhraničný obchod dane zväčša odvádza doma). Podobne je to so spotrebou. Najistejšia je spotreba domácností, spotreba štátu je iba doplnková. Avšak všetky tieto základné pravidlá ekonomiky sa z nejakého podivného dôvodu nedodržujú a nepochopiteľne prekrúcajú.
Čo je na tom zlé chcieť nižšie dane, efektívnejší štát, plošnú podporu malých a stredných podnikateľov a spravodlivú rozumnú politiku v štáte? Kto nám to dokáže zabezpečiť? Nemenej dôležitá otázka je, kde sa tratia peniaze plynúce do štátneho rozpočtu z našich daní? Prečo nemôžeme vedieť, čo sa s nimi deje? Prečo tí, ktorých sme zvolili, aby nás zastupovali, môžu byť beztrestne hluchí k našim požiadavkám? A komu takýto stav vyhovuje?
Aby sme neboli iba pracovnou kolóniou, ale hrdou krajinou, prispejte svojim názorom na OI SK. Ďakujem.