Podľa Wikipedie je Spravodlivosť morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých a je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Existuje však morálny princíp v spoločnosti, kde pri rozhodovaní hrajú veľkú úlohu peniaze? Kde sa rešpektuje právo druhých len vtedy, keď má kontakty (tvorené peniazmi)? Je možné pri rovnakom pochopení spravodlivosti dôjsť k viacerým rôznym rozhodnutiam v rámci toho istého právneho systému?
Človek by si mohol myslieť, že nemôže existovať toľko subjektivity pri posudzovaní a súdení. U nás to tak často je. Pár dôvodov, ktoré som pri debatách postrehol bolo:
1. Definitíva a statické sedenie na jednom mieste sudcov = ktorá im dáva možnosť vybudovať si sieť vzťahov a moc rozhodovať podľa toho, ktoré rozhodnutie im prinesie aké výhody.
2. Nejasné zákony, mnoho novelizácií, príliš veľa slovíčok „môže“ = dovoľuje sudcom rozhodovať variabilne.
3. Procesné diery spomaľujúce či brániace k dopracovaniu sa ku výsledku, rozhodnutiu = mnoho procesov sa pre obštrukcie ani nedostanú k šetreniu a keď sa dostanú, už sú dôkazy či svedkovia pozmenení či odstránení.
4. Takmer žiadna verejná kontrola, ktorá by mala vplyv na súdnictvo = málo verejných pojednávaní, chýbajúce jasné pravidlá, či kontrolný orgán nad súdnou mocou.
5. Zastaralá administratíva = namiesto kompjuterizácia a prepojenosti stále prevládajú v súdnictve kopy papierov a roztrieštenosť, spojené s vysokými nákladmi na čas a financie.
Áno, existujú aj svetlé výnimky, ale predsa spravodlivosť nie je ako koleso šťastia, nie? Že niekde a u niekoho funguje a u niekoho nie. a už vôbec by nemala fungovať v menšine prípadov. Niekedy sa človeku nemusí ani zdať, že systém tu funguje takmer ako v stredoveku, hoci žije v 21.storočí, je to totiž krutá realita.
Máte nápad ako zlepšiť toto stredoveké myslenie a systém, alebo chcete sa inšpirovať, viac nájdete na www.obcianskainiciativa.sk