Kto Vás napadne pri tomto slovnom spojení? Nebudem menovať, lebo iste ich poznáte všetci a je úplne jedno, z ktorej politicej strany vzišli, či ktorý ekonomický smer zastávajú. Spája ich jediné. Túžba po moci, bezohľadnosť k tým, ktorí ich zvolili, korumpovateľnosť, skvelé herecké výkony, manipulovanie s pravdou a faktami a nekalé prektiky. O čo sú oni lepší, šikovnejší či vzdelanejší ako hociktorý z vás občania? Keď ani titul nedokážu záskať poctivým štúdiom, keď ani majetok nevedia nadobudnúť poctivou prácou, keď ani rozhodnutia nevedia robiť na vlastnú zodpovednosť?
Prečo ich tolerujeme? Musíme? Nevidíme inú cestu? Parlamentná demokracia a neriadený kapitalizmus v ekonomike nás presviedčajú už 20 rokov, že v takomto systéme sa môže iba malá skupinka na ukor väčšiny mať dobre a lepšie. Čo vľak nie je správne. Je čas na občiansku demokraciu, kde sa bude uplatňovať minimálne týchto 25 bodov.
Už niekoľko storočí dokazujeme, že znesieme veľa. Ale prečo, keď nemusíme? My máme inú možnosť. Nie sme predsa druhoradí. Nemáme byť prečo. Možno by stačilo iba opustiť náš postoj odpúšťajúcich otrokov na sebavedomé ľudské bytosti. Lebo aj to je nápísané v biblii, že odpúšťať treba, ale len tým, ktorí o to žiadajú. Ježiš predsa odpustil hriešnici, lebo sa kajala, ale preklial strom, ktorý mu nedal plody. Spravodlivý hnev nie je hriech predsa. Nie je preto hriech sa sťažovať a brojiť. Je to právo, ktoré kým nezačneme používať, nikdy sa nič k lepšiemu nezmení.
A nedajte sa opiť rožkom, keď vám verejní činitelia spravia malý ústupok (ako zrušenie trestnoprávnej imunity, keď súdy, prokuratúra a bezpečnosť nie sú schopne nezávisle konať). Oni vedia, že pre upokojenie más je niekedy potrebné spraviť gesto. Jedno, že prázdne. Pre nich je potrebné získať čas, aby si pekne nahrabali a vytvorili únikové cesty cez medzinárodné inštitúcie a bankové kontá v daňových rajoch. Čas hrá proti nám, tak prebuďme sa, alebo ostaňme otrokmi.