Pred pár dňami sa na verejnosť dostala správa, že prvá dáma spisu Gorila Bubeníková bude radiť Grékom ako privatizovať a že sa tam dostala cez výberový proces komisie EÚ. Mnohí z nás sa už stretli s tzv. výberovým konaním a la našitom na niekoho známeho.
Osobne som si donedávna myslel , že zmanipulované výberové konania sú našim slovenským dielom, ale mýlil som sa. Takejto praxi sa nevyhýbajú ani samozvané najtransparentnejšie krajiny, či inštitúcie. Len to krajšie nazvú. Lobizmus. Raz Nemci, potom Francúzi, inokedy Briti, či Taliani si v EÚ zalobujú, aby mali lepšie postavenie cez ministrov financií, či zahraničných vecí. Vždy výmenou niečo za niečo.
Mikloš a Dzurinda to vedeli dávno, preto aj sa do týchto ministerstiev tlačili. A výsledok? Aj my sme zalobovali. Síce nie tak, ako by sme čakali, ale cez našich skvelých neomylných a vševediacich, ktorí k rozhodovaniu nepotrebujú poznať verejnú mienku, lebo oni všetko vedia najlepšie sme nastrčili Grékom Trójskeho koňa, resp. v podobe malej Gorilky.
Avšak otázka znie, čo im bola EÚ dlžná, že prehliadla morálnu stránku Bubeníkovej? Začo dostali možnosť zalobovať? Prečo sa po nich zľahla zem? Prečo presunuli svoje aktivity do zahraničia na európske fórum štátnych zradcov, či zapredancov? Zdá sa, že sami zistili, že doma by boli už zbytoční, keďže sa tu natlačili ďalší k válovu a im za ich dvojnásobné platy a reformy stojace takmer všetok štátny majetok, vylobované postavenie v EÚ (vazala) mnoho ľudí, ktorí z toho nemali nič iba zhoršené životné podmienky, napľulo pod nohy, ak nie do tváre.
Smutne sa dá konštatovať, že ani v EÚ ani na medzinárodnom fóre nie sú šikovní v čele, hoc sa tak nazývajú. Sú to iba bezcharakterní a nemorálni s kontaktmi na ďalších svojich podobných kumpánov. Nenadarmo sa predsa vraví, že vrana k vrane sadá, rovní rovného si hľadá…