Ubehlo len niečo vyše osem rokov od vstupu Slovenska do EÚ a len tri roky od zavedenia Eura a máme tu veľkú krízu vyvolanú neuveriteľne vysokými dlhmi a schodkami, ktoré sa akosi nikomu nechce kresať. Chudobnejší a nanešťastie stále až druhoradí občania EÚ z východných krajín (najmenej zadžené) sa opäť budú poslušne skladať západu na udržanie ich vyššieho štandardu. Je však tento proces nutný? Musíme sa skladať tým, čo nás pokladali za menejcenných od začiatku a ešte aj teraz sa k nám správajú ako k druhoradým? Prečo naši politici majú vrytú nekritickú poslušnosť voči Bruselu, ktorý otvoril hranice, aby nám predal ich nekvalitné tovari, ktoré by im inak stáli roky na sklade?
Nebolo by oveľa jednoduhšie a obozretnejšie sa pripraviť na odchod z krachujúceho spolku pod patronátom Nemecka a Francúzska? Spôsob nato existuje. Volá sa EFTA = európske združenie voľného obchodu. Patrí tam Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko a sú súčasťou EEA = európskeho ekonomického priestoru. Teda tiež trh de facto bez väčších obmedzení. Výhodou je, že neexistuje nejaká centrála, ktorá vám ovplyvňuje domácu a medzinárodnú politiku ako to je teraz pri Bruseli.
Pre prípad vystúpenia z EMÚ by sa mohol ako medzistupeň využiť model, aký praktizuje Škótsko, niektoré mestá v Anglicku a na severe Talianska, kde je v obehu aj vonku nekonvertibilná mena, či cenina súčasne s Eurom. Výhoda je, že tento kapitál alokovaný v nekonvertibilných ceninách (teda neprijímaných mino krajiny) ostáva doma, nevyváža sa, akumuluje hodnotu v ekonomike a následne vedie k zvýšeniu platov a počtu pracovných miest pre domácich obyvateľov (nie ako v súčasnosti, keď kapitál sa vyváža, platy tak ostávajú pre nedostatok kapitálu v ekonomike na nízkych úrovniach, niet dostatok kapitálu na tvorbu pracovných miest v porovnaní so západom, ale ceny sú už vyrovnané, ak nie prekročené v porovnaní so západom).
Je preto čas skončiť s novodobím ekonomickým kolonializmom, ktorý tu nekriticky a demagogicky je vtláčaný do povedomia občanov cez médiá (pomocou prozápadne orientovaných predstaviteľov) ako jediná možnosť.
Nie, nie a ešte raz nie. Keď nebudeme mať rovnaké podmienky, nebudeme rovnoprávni občania EÚ a nebudeme mať rovnaké platy ako májú štáty západnej Európy, ktorým sa skladáme na udržanie ich životnej úrovne, je zbytočné zotrvávať v spolku oficiálne rovnoprávnych ale de fakto rovných a rovnejších štátov.