Žijeme v dobe kedy neskreslená informácia má cenu zlata. Sme zahltení rôznymi informáciami, ktorých pôvod a dôveryhodnosť je ťažké verifikovať. Preto veríme osvedčeným masovokomunikačným kanálom. Niekedy až príliš slepo. Stačí si porovnať ako reagovali najväčšie denníky a televízie pri prepuknutí kauzy Gorila a ako túto kauzu sledujú dnes?
Investigatíva buď chýba, alebo je cenzurovaná. Pravda je to, čo sa oficiálne vyhlási na tlačovke na Úrade vlády alebo na inom oficiálnom pultíku. Občan pohltený každodennými starosťami života si stihne akurát tak, pozrieť správy, kde počuje, že s našou ekonomikou to nie je až také zlé, že budeme rásť, alebo že sme niečo v Bruseli odsúhlasili a bude nám to na prospech. Čo môže taký človek potom očakávať?
Samozrejme lepšiu budúcnosť. Uspokojí sa na čas, ktorý vedúci predstavitelia a ich skorumpovaní spoločníci využijú na vytunelovanie štátu rafinovanejším spôsobom ako doteraz. Hlavne, že sa získal čas pre pokračovanie v nastavenej rozkrádačskej línii. Skúsme si položiť otázku, prečo sa asi verejní činitelia boja občianskej kontroly? Prečo asi sa boja transparentných procesov, straty svojich nadštandardných práv (v porovnaní s obyčajnými občanmi), straty imunity, kamier v parlamente, povinného preukazovania nadobudnutia majetku, trestnoprávnej zodpovednosti za svoje činy?
Kto je spravodlivý, nemá problém, aby mu niekto pozeral cez plece. Každý má svoj dôvod pre skresľovanie pravdy. Tam kde sú peniaze a moc, sa poloprávd a tajností robí o to viac. Avšak nie sme takí neuvedomelí, aby sme nekriticky brali a verili všetkému, čo počujeme z médií. Alebo áno? Preto i keby celý mediálny a oficiálny svet tvrdil, že mám iba jedno oko, ale v skutočnosti mám dve, nevylúpnem si jedno, aby mal svet pravdu. A čo vy?
Občianska Iniciativa SK = body, ktorých sa verejní činitelia boja