Inak ma ani nenapadne nazvať tzv.manažérov stratových štátnych podnikoch ohodnotených neuveritľnými odmenami a sociálne prípady vysoko postavených politikov, ktorí získali byty za zlomkové ceny, či viac funciových verejných činiteľov.
V spoločnosti, kde na každé pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných, kde väčšina občanov žije z platu do 600 Eur v čistom a kde sa na efektivitu práce pracovníka kladú často až neprimerané nároky psychycké či fyzické, kde mnoho mladých rodín nemá, kde bývať pre nedostatok bytov, je nanajvýš zarážajúce, ako niektorí môžu vykonávať na plný úväzok funkcie, ktoré si vyžadujú celého človeka, ako manažéri dostávajú desaťtisícové prémie v stratových štátnych podnikoch, kde ich podiel na pridanej hodnote v podniku je nanajvýš otázny, hoci ich zodpovednosť je jasne nulová.
Som si istý, že by sa našli mnohí lepší aj z radov nezamestnaných, ktorí by dokázali minimálne rovnako ako doterajší riadiť s ménusovou pridanou hodnotou štátne podniky, respektíve, ktorým by priniesli väčší osoh sociálne byty ako politikom či ich rodinným príslušníkom a určite by sa mnohí nezamestnaní potešili, keby sa pár miest uvoľnilo na funkcionárskych miestach.
Je však pravda, že všetko sa to deje zákonnou cestou. Iná vec je, že uprednostňovať osobný záujem pred verejným na verejnej funkcii je minimálne divné. A ešte divnejši je, že takých ľudí nemá kto potrestať či aspoň zastaviť. Existuje na Slovensku teda spravodlivosť? Solidarita? Existuje právny a slobodný štát pre všetkých občanov?
Prečo sú u nás niektoré skupiny viac zvýhodňované? Pre svoje konexie? Pre svoju drzosť a beschrakternosť použévaných cestou za mocou, za svojimi dávkami drogy? Páni posadnutí mocou mysliaci si, že sú nadľudia. Odvykačka v pracovných táboroch by vám teda prospela.
Včera som sa bol v banke popýtať na podmienky hypotéky vo výške polovice prémií inkasovaných M.Hrdou a na tridsať rokov mi vyšla splátka 350 Eur, teda cena bytu M.Fedora (bacha nie Fedorka!!!) a tak som si pomyslel, že mať tak ďalšiu prácu ako J.Vaľova by bolo cool.
Aspoň keby okolo seba nesmradili, neboli takí makkí, priznali verejne, čo sa stalo a nepredstierali výpadky pamäte. Aj keď možno v tom množstve ďalších bytov a súkromných zíležitostí možno ale len možno zabudli na také malé odrobinky, ktoré náhodou vyplávali na povrch.