V masovokomunikačných prostriedkov sa rozmohlo za posledných niekoľko desaťročí šírenie obrazu lásky ako niečoho šialeného, bláznivého, pocitu šťastia, hormonálneho či citového vzplanutia, náklonnosti k prvému či druhému dojmu z človeka, ako pocit, že niekomu na mne záleží, ako pocitu prijímania a tým pádom naplnenia mojich potrieb. Ale je toto skutočná láska?
Z pohľadu kresťanského či biblického je láska: “ trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (Prvý list Korinťanom 13, 4-7)
Z tohto vyplýva niečo úplne opačné. Láska nie je konzum, ktorý nám nanucujú médiá, lebo sú za takúto reklamu zvyšujúcu dopyt po tovaroch a tým aj zisky firiem platené. Lásku nezískate krásnymi šatami, ani neprivábite voňavkou, ani neuvoľníte drinkom, ani neprilákate autom a nádherným domov. Nie je spojená primárne s prijímaním pôžitkov, ale s dávaním sa a obetou druhému, ktorý to samozrejme v najlepšom prípade aj opätuje, ak hovoríme o partnerskom vzťahu. No nemusí byť opätovaná, ak hovoríme o vzťahoch všeobecne, no iba v tomto všeobecnom prípade s neopätovanou láskou dokážeme žiť. Ale to je už iný druh lásky.
Láska však určite nie je krátkodobé vzplanutie. Je to niečo dlhodobé vzájomné, čo nás spája a čo ďalej budujeme. Niečo pevné najmä na základe kompromisov.
V dnešných časoch často môžeme počúvať, výhovorky typu: „Rozídeme sa, lebo si ma nedokázal rešpektovať. Lebo si ma nebral takú/ého aká/ý som. Lebo sme z iného sveta, nemáme rovnaké názory, či že sa v podstatných veciach nezhodneme. Keď ideme toto vyčítať, tak sa najprv skúsme sami seba opýtať, či sme práve to, čo vyčítame nerobili? Či sme bez viny, aby sme mohli hodiť kameňom po druhom?
Nikto nieje dokonalý. Keď však veríme v osud, že niekde tam existuje niekto presne pre mňa stvorený, tak sa veľmi namáhať nemusíme, lebo on/a sa nakoniec objaví. Ale ak veríme v slobodnú vôľu a teda v tvorenie sveta svojimi skutkami, tak lásku tvoríme a musíme sa na nej podieľať. Aktívne ju vyhľadávať (ak sme ju ešte nenašli) a potom budovať a rozvíjať všetkými silami, aj keď hormóny či ružové okuliare opadnú. Práve vtedy sa ukáže, ktorý vzťah, láska je tá ozajstná.
(Tento názor je osobným názorom autora a nemusí sa zhodovať s názorom žiadneho iného človeka, ani byť realitou v prípade, že všetko na svete je už dopredu dané.)