Pre začiatok vysvetlím laicky pojmy a neskôr prejdem k procesu. Reálna ekonomika je hospodárstvo, ktoré produkuje určité statky transformáciou kapitálu, ľudskej práce a prírodných zdrojov tovary a služby. Nereálna ekonomika je takmer celá finančná sféra, ktorá prostredníctvom peňazí produkuje ďalšie peniaze cez úroky a rôznymi pákami, ktoré sú zložité preto, aby sa zaistilo to, že málokto zistí, že táto sféra je prebujnená a preto zbytočná.
Avšak magnáti zo sféry nereálnej ekonomiky riadia cez politické bábky smerovanie krajín, ekonomík a tým aj tok peňazí z reálnej do nereálnej ekonomiky. Predstavme si to na príklade, kde jednotlivec = štát. Lebo v zjednodušení to tak funguje.
Ste mladý človek a hľadáte si miesto na zemi (ako mladý štát), prácu (účel), premýšľate ako to dosiahnete (medzinárodná diplomacia a finančné trhy) s tým, že samozrejme si máte nejaké potreby (potreby občanov).
Chcete, aby ste boli rešpektovaní, tak sa začnete asociovať, získavať kontakty a časom zistíte, že keď sa priatelite s Jurkom (superveľmoc) nemôžete sa priateliť s Tomášom (bývalá veľmoc), lebo oni sú nepriatelia. Akceptujete to, lebo Jurko vám pomôže s nájdením si miesta v práci. Ale zato samozrejme požaduje, aby ste sa nebavili s Andrejom (malý nepriatelia) a Katkou (nová veľmoc).
Chcete si zadovážiť byt a keďže podnikatelia (medzinárodné korporácie) akceptujú iba medzinárodné meny musíte si požičať od medzinárodnej banky s tým, že pri takom úroku preplatíte pôžičku za 30 rokov o 70%. Časom však zistíte, že obchody s Jurkom a jeho priateľmi sú pre vás stratové, lebo on vám dáva viac ako od vás berie a tak nemôžete splácať pôžičku. Keďže Jurko je dôverník v banke vybaví vám nový splátkový kalendár, kde preplatíte pôžičku o 150%, len preto, že vás považujú za nedôveryhodného a že oni by s tými peniazmi vyrobili ďalšie na trhu (pričom to nie je isté, ale vy platiť určite musíte).
Mám pocit, že v takom nejakom stave sa nachádza aj naša republika. Nik vám to nepovie, ale stačí sa pozrieť, že hoci je kríza masy ľudí si musia uťahovať opasky, na trh sa vlievajú biliardy Dolárov, Jenov, Eur a všelijakých iných mien, väčšina z nich končí v rukách tých hore ako splátka za pôžičku a my dole musíme pracovať za menej, alebo lepšie povedané za zlé rozhodnutia našich vládcov, ktorí sa rozhodujú ako im ich veritelia povedia a tak ostávame v začarovanom kruhu, kde chudobní dostane menej a menj omrviniek a stráca aj tú poslednú štipku slobody.
F. Dürrenmat sa vyjadril, že strážiť treba mocných a nie bezmocných. Konečne by bolo na čase s tým niečo robiť, nie? To čo politik nikdy od seba sám nespraví je, žeby si obmedzil moc, lebo už by bol nepotrebný a nepotrebných nepotrebujú finanční oligarchovia, ktorí riadia štáty. Tak teda necháme sa naďalej riadiť, alebo prevezmeme reálnu ekonomiku a moc do rúk. Veď nie na všetko potrebujeme ich peniaze. Stačí veriť vo vlastné sily.
Nečakajte revolučnosť, ale spoluprácu a vašu angažovanosť.