Jeden Poliak v Anglicku mi raz povedal: „Martin, vieš aký je rozdiel medzi Poliakom a Slovákom? Poliak hľadá spôsob ako zarobiť, čo najviac za najmenšiu námahu a Slovák podmieňuje vyšší zárobok vyšším výkonom.“ Možno to platilo pre tých pár ľudí, ktorých poznal, ale nanešťastie som mu to nemohol potvrdiť. Lebo aj medzi nami sa nájdu takí aj onakí.
Nanešťastie na Slovensku je tých, ktorý sa správajú ako Poliaci podľa samotného Poliaka viac ako tých druhých. Jeho pohľad bol skreslený, dúfam, že aj môj pohľad je skreslený, ale veľká pravdepodobnosť tu nie je, že sa mýlim.
Včera pri prvej verejnoprospešnej akcii som to pocítil na vlastnej koži. Okolo našej skupiny zbierajúcej odpadky v okolí Chorvátskeho ramena sa prechádzali starší ako aj mladší. Od niektorých som počul, ako si šepkajú, že sme asi VVP-čkári. Od iných som zachytil len ich ľahký pohľad, ktorý sa vyhýbal priamemu očnému kontaktu. Akoby sa hanbili. Iní sa radšej ani na nás nepozerali a tvárili sa, že neexistujeme. Avšak nik z nich sa nepridal. Prečo?
To neviem, nebol som vo vašej koži. Koži tých, ktorým je ľahšie sa vyhovoriť ako pridať sa. Vždy existuje výhovorka, prečo sa k nejakej iniciatíve nepridáme. Raz preto, že nebudeme predsa suplovať verejné inštitúcie, ktorých je to v kompetencii, druhýkrát preto, že si radšej vyberieme zábavu, alebo máme niečo iné na práci, ale podľa mňa je to hlavne z toho dôvodu, že žijeme s komplexom, čo o nás druhí povedia?
Bojíme sa vystúpiť z radu, lebo sme sa už toľko krát popálili, že už sme si povedali, nikdy viac. Nikdy viac nenaletím na nejaké krásne rečičky. Mám toľko skúseností, že viem, že aj keby sa hocikto pokúšal o prospešnú činnosť spoločnosť svíň a moc peňazí ho nakoniec skorumpuje a z myšlienky sa stane nástroj propagácie. Ako v prípade protestov Gorila, ako v prípade dobročinných organizácií, či ako v prípade sľubov politických strán. Tieto zlé skúsenosti z nás spravili skeptikov a hundrošov.
Môžem Vám však povedať len jedno. Tento boj medzi apatiou v spoločnosti a aktivitou bude trvať dlho, sme si dokonca vedomí, že ťaháme za kratší koniec povrazu. Že sme v menšine, ale nejako začať treba. Neodradí nás vaša apatia, či strach, alebo skepsa. Veríme, že rovnako ako z každého zrnka môže vyrásť strom a rozšíriť sa na les, tak aj toto zrnko aktivity môže byť zárodkom lesa.
Teraz už len stručne k včerajšej prvej celospoločensky prospešnej dobrovoľnej a čistej akcii bez sponzorstva. Zúčastnilo sa jej 8 osôb (2 z BA a 6 pôvodom z iných miest Slovenska). Konala sa na 2 miestach v Bratislave (Petržalka a Devínska Nová Ves). Vyzbieralo sa viac ako 20 vriec odpadu.
Napriek tomu, že sa tak veľa ľudí vyjadruje kriticky k svojmu ako aj verejnému stavu, často navrhujú a bijú sa do pŕs, ako by oni vedeli lepšie riešiť situáciu, keď nakoniec príde na lámanie chleba, ostáva po nich iba smradľavý vzduch. Stav, že ostrovov aktivity je v mori frflošskej pasivity málo ako šafránu, je však prirodzený. Zmýšľanie spoločnosti to priam vštepuje do podvedomia každého z nás. Verím však, že v každom z nás drieme štipka aktivity a nesebeckosti, ktorú by sme radi vo vás vzbudili.
Budeme radi, keď sa nabudúce zbavíte svojho stereotypného zmýšľania, že za všetkým sú peniaze či prospechárstvo a uvidíme sa na ďalšej akcii. Veď, zabije vás sa stretnúť s ľuďmi, pozhovárať sa a popritom niečo pre svoje okolie spraviť? Ďakujem, že ste si to prečítali, aj toto je krôčik k otvorenej občianskej spoločnosti.