Rómsky problém, neschopnosť štátnych úradov si na území Slovenskej republiky vymôcť právo, či občianske, či obchodné, neschopnosť finančnej správy razantne vybrať nedoplatky na daniach, neschopnosť polície zasiahnuť tam, kde treba zabezpečiť
bezpečnosť občanov, bezmocnosť občanov domôcť sa spravodlivosti na súdoch, ktoré sa priklonia zväčša na stranu mocnejšieho, či bohatšieho, pomalý ale istý kolaps školstva, zdravotníctva, špina na verejných priestranstvách, štát slabší ako nemecká firma, ktorá mu robí zákazku, neschopnosť politikov tlmočiť názor vlastného národa v Bruseli, len preto, že sa to nehodí. Sme my ešte samostatná republika, či sa len tak tvárime?
Možno niektorí z Vás budú názoru, že za socializmu by to tak nemohlo byť, že HZDS by to zvrátilo, že pravica by dotiahla investície, že ľavica nám prinesie istoty, že národniari by spravili poriadok s Cigánmi a Maďarmi a všetko sa na dobré obráti.
Osobne by som chcel veriť aspoň jednej z variante, ale nanešťastie ani jedna nie je reálna. Socializmus padal na kolená pre slabí technický pokrok a represiu k iným názorom v štáte, Mečiarovci rozpredali socialistický majetok za pár korún svojim domácim podnikateľom, ktorým sme sa nato zložili pri reštrukturalizácii bánk pre miliardové nevymožiteľné pohľadávky. Dzurindovci ani cez infláciu nedokázali zabezpečiť dvojnásobné platy, spravili pár prospešných reforiem pre zahraničné firmy a dokončili rozpredanie zvyšného majetku už odbremeneného od dlhu tým, ktorí im ponúkli najviac do vrecka. Ficovci priniesli určité istoty na úkor budúcich generácií a národniari sa snažili zhodiť svoj diel neschopnosti na iné etnikum, noví sľubovali hory a doly, ale boli rovnakí ako tí pred nimi (viď. 99%).
Pravdou je, že kým si neurobíme na vlastnom území poriadok, a to tak, že nič iné nebude silnejšie ako štát, že štátne inštitúcie nebudú mať vážnosť voči drzosti najprimitívnejšej časti obyvateľstva, kým štát konečne nepotrestá vinných za súčasný stav sediacich stále vrcholových pozíciách, či hoviacich si na pláži nejakého daňového raja za nakradnuté peniaze nás občanov. Nikdy nebudeme republikou.
Len si uvážte. Keď vo Francúzsku idú občania do ulíc, štát sa postaví na ich stranu a razantne zasiahne, keď vo Veľkej Británii mali nepokoje, štát razantne zasiahol a pozatýkal všetkých demonštrantov, keď chce niekto v blízkosti Ruska či USA niečo vybudovať, tak ich musí žiadať o dovolenie. Keď Brusel chcel znížiť dotácie pre poľnohospodárov Poliaci si vydobili výnimky, len my vždy ustúpime, lebo sme malý.
Opýtam sa Vás takto. Keď sme tak veľmi nepodstatní, tak prečo sa tu hrnú zahraničné firmy, prečo nás vzal Brusel medzi seba? Lebo im išlo o trh. Nie o šírenie demokracie. Ale o rozšírenie trhu a zavedenie ich pravidiel na našom území. Kto bol už v zahraničí vie, že nás tam nik neberie vážne a už vôbec nie ako seberovných. A prečo? Lebo naši politici robia poskokov za pár drobných v užšom prípade Bruselu, v širšom medzinárodnému kapitálu.
Štát je len taký silný a prospešný ako silní a prospešní sú jeho lídri. Čo sme teda, keď nám do všetkého musí niekto kecať. Keď si nevieme spraviť poriadok ani s neposlušnými občanmi. No niet sa čomu čudovať, keď politikom z 2-4 funkciami neostáva čas ani na jednu, aby ju plnil poriadne, lebo v prvom rade má vlastné záujmy a až potom sú tu ovce.