Také príznačné pre politikov v časoch krízy. Držať sa zubami nechtami toho, čo poznáme, lebo to, čo je nepoznané je nebezpečné. Ortodoxný prístup našich národných ako aj medzinárodných politikov mi pripomína zápas inkvizície v stredoveku so začínajúcou vedou.
Veda v tom čase bola vývojovým krokom ľudstva vpred do neprebádaných končín, podobne ako dnes uvedomenie más, že boli zneužívané mocou nimi zvolenou, ale nekontrolovanou. Kríza morálky verejných činiteľov, ktorá prerástla cez politiku do ekonomickej krízy zasahujúca masy doposiaľ nevídanou silou, vlastne pohla masy k uvedomeniu, že aj volení zástupcovia, keď nenesú zodpovednosť za svoje činy, sú ľahko korumpovaní, a keď sa ľud nezaujíma vecami verejnými, môže byť ľahko uvalený do ekonomického otroctva, s akým sa dnes stretávame.
V tejto situácii neostáva tým na vrchu argumentovať nijak inak len všemožnými prísľubmi zmien, na ktoré sa doteraz nedokázali odhodlať. Osobne veľmi pochybujem o akýchkoľvek sľuboch súčasných vedúcich národov (najmä nášho), že sa zmena uskutoční zhora. Doteraz tak nespravili a nevidím najmenšiu dôveru v nich a v ich osobnú zmenu, keď počas 22 rokoch, kedy si pre neskúsenosť ľudí s demokraciou, vytvorili systém s demokratickými prvkami, ktorý sa skôr podobá na partokraciu ako na demokraciu, za ktorú sa vydáva.
Týmto dinosaurom vyhovoval, vyhovuje a bude vyhovovať obrovský štátny aparát, tvoriaci ich veľkú časť elektorátu (nomenklatúra strán), tiež rozdávajúci štátny majetok svojim mecenášom vyhovárajúc sa na zámienku neefektívnosti štátu nakladania s ním, lebo práve títo dinosauri majú najmenší záujem na tom, aby sa štát zefektívnil a teda zoštíhlil, zelektronizoval, otvoril a priblížil k občanom. Keďže iba z tohto systému dokážu odkláňať verejné peniaze do svojich bezodných vreciek.
Sebareflexia, ktorá nás ostatných robí tak veľmi slabých v boji proti nim, bola s dokonalosťou chirurga dokonale odstránená u nich samých, aby mohli robiť rozhodnutia, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani hitlerovi pohlavári. Niet sa čo čudovať, že dôvera ľudí, ktorú bezohľadne a bez väčších záchvevov vo svojom smerovaní za posledné desaťročia stratili, sa nebude dať znovunadobudnúť jednými voľbami, niekoľkými sľubmi a krásnymi prejavmi. Už sa niet prečo spoliehať na prehnitých politikov, ale konečne si treba začať veriť. Preto neudržujme pokoj a status quo, ktoré im vyhovuje, ale hľadajme nové cesty, ktoré sú rovnako neortodoxné ako veda v stredoveku, aby sme sa pohli vpred, odpútajme sa od strachu z neznámeho a neprežívajme s klapkami na očiach, ale žime našu budúcnosť tu a teraz.