O pánoch, psoch a gorile

15. januára 2012, Martin, nazory oligarchia politika politika a ekonomika protesty s otazkou Spoločnosť úvahy

To, čo som po prečítaní si zatiaľ časti spisu Gorila pocítil, sa nedá asi lepšie popísať ako zhnusenie. Áno, všetci sme to tušili. Ale že o tom všetkom vedeli orgány štátu zaoberajúce sa vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, rovnako ako mnohí politici a nič nepodnikli, len svedčí o zbytočnosti súčasných orgánov pôsobiacich v oblasti justície ako aj bezpečnosti.

To aké sumy lietali na úplatky v porovnaní s príjmami obyčajných občanov je do neba volajúci výsmech všetkých nás občanom. Keď si nejaký Jirko povie, že keď dosiahne na bočných príjmoch 500 mil. SK, tak na novú stranu, ktorá bude slúžiť na odlákanie voliča z košiara istej strany, dá 50 mil. SK a keď dosiahne len 200 mil. SK, tak sa mu to neoplatí vôbec robiť, kde to žijeme? A bežný smrteľník, odpracuje 30 hodinový nadčas v zahraničnej fabrike na výrobu aut a dostane zato o 100 EUR viac a má sa ešte radovať? Koľko dôchodcov by z peňazí Jirku malo ďalší bonus k Vianociam?

Viem, že takýto ľudia nemajú svedomie, preto od nich nečakám žiadnu zmenu. Prial by som si aj celému Slovensku len to, aby sme takých zatvorili, ich majetok zoštátnili a dali pracovať na diaľnice, či do baní zadarmo a nie ich opäť volili. Ani možnosť uchádzať sa o hlas občana by sme im nemali dať. Ale nanešťastie toto je momentálne len moje zbožné prianie. Oni sú chránení svojimi skorumpovanými ľuďmi na súdoch a v bezpečnosti a obyčajní ľudia nie sú ešte dostatočne napálení, aby šli štrajkovať a dosadili úradnícku vládu, ktorá by také niečo napravila.

Majú nás za hlupákov. Ale nepotvrďme, že nimi aj sme, keď nepôjdeme voliť. Nedá sa žiť bez záujmu o veci verejné. Aj keby si sa akokoľvek vymedzil a snažil žiť samostatne, štát si ťa vždy nájde, lebo si jeho daňovník. Jediný istý príjem. To, čo sa rozšafári musíš ty zaplatiť. A chceš to? Ja nie.

Čo je verejné, musí byť verejne prístupné do bodky. Všetky faktúry, všetko od kúpi papiera až po kúpu vládneho vozidla. Štát je podnik občanov a politici sú tu nato, aby ozaj prezentovali a vykonávali vôľu občanov. Deje sa to? Kde sme sa to dostali?

Z tohto dôvodu nechápem postoj občana, ktorý nejde voliť. Rezignácia občana na voľby z dôvodu, že niet koho voliť je rezignáciou a podvolením sa súčasnému stavu bez odporu. Veľakrát nás oklamali, veľakrát sme stratili vieru v ozajstnú zmenu, ale neboli sme sami. Takých oklamaných už teraz je 1.8 milióna. Vieme, že keď sa tí istí, ktorí nám vládli 22 rokov, dostanú do vlády, budú robiť to isté ďalej, ale voliť nepôjdeme? Prečo?

Prečo ich neodstaviť od koryta? Prečo nezvoliť niekoho, kto by im tam spravil nejaký humbuk? Či si myslíme, že 1.8 mil. občanov, ktorí voliť nepôjdu je málo na zmenu? Budeme radšej trpieť to, čo si zvolí 2 mil. mojich susedov? Budeme ozaj ticho, keď sa opäť sused za moje peniaze odvedené do štátnej pokladnice nabalí zato, že bol lojálni k strane? Hoci nikto tu nič negarantuje, ani jeden so sľubov, hoci pár nových ľudí veľa nezmôže, ale 1.8 mil. občanov určite zmôže. A tým 1.8 mil. občanov si aj ty, ktorý nechceš ísť voliť.

Zmeň aspoň pána, ak si si už vybral byť psom vo svojej krajine.