Za 22 rokov prechodu z centrálne riadeného hospodárstva ku trhovo riadenej ekonomike sme na ceste natrafili na mnoho prekážok. Niektoré sme zvládli a zbavili sa ich, iné pretrvali a pár sa aj pridalo. Niekoľko postrehov.
1. Získali sme slobodu slova, ale bojíme sa ju používať.
2. Máme viac na výber v obchodoch, ale menej v peňaženkách.
3. Sme technologicky lepšie vybavení, ale stratili sme úctu, cit a vzťah jeden k druhému.
4. Sme v nadnárodných štruktúrach, ale nemáme v nich takmer žiadne slovo a musíme ich poslúchať.
5. Máme otvorenú ekonomiku, v ktorej takmer nič nevlastníme.
6. Dostali sme svetovú menu nadhodnotenú dlhmi západných „silných“ štátov.
7. Môžeme si vybrať z viacerých strán, ale všetky sa najprv odvďačujú svojim sponzorom, či svojim voličom, ale nie občanom, či krajine.
8. Raz za 4 roky si môžeme vybrať zo strán prepletených cez jednotlivcov a kapitál, ale potom ich nemáme ako kontrolovať.
9. Povinne odvádzame poistné, dane na dôchodky do súkromných spoločností. Môžeme si vybrať, kde platiť, ale nemáme možnosť vybrať si neplatiť.
10. Oddlžili sme naše najväčšie podniky, predali investorom a ostali bez možnosti vidieť ich maržu.
11. Zo dňa na deň sa môžeme stať milionármi, ale aj byť vyhodení na ulicu.
12. Získali sme možnosť prístupu ku svetovému kapitálu, ale stratili sme sociálne istoty.
13. Riešime zahraničné problémy, vlastné prehliadame alebo sa utešujeme tým, že niekde inde je to aj horšie.
Som si istý, že by ste našli viac príkladov toho, čo sme získali a čo stratili. Ale či sa nato pozriete z tejto, alebo inej strany, stále je to politické divadlo tých pár bohatých (otázne či domácich), ktorí nás všetkých držia v hrsti. Prajem Nám však do tohto roku 2012, aby sme mali úctu k sebe samým a vedeli povedať dosť neprávosti.