Prešlo 20 rokov „demokracie“ a 40 rokov „komunizmu“. Ani jedna z myšlienka sa nepresadila naplno. Namiesto komunizmu sme tu dosiahli len socializmus pošramotený kultom osobnosti, nemožnosťou voľby viacerých strán a strachom z potláčania viery. Namiesto demokracie sme tu mali a máme kapitalizmus s obrovskými sociálnymi rozdielmi, medzinárodnou propagandou, strachom z neistoty a opäť možnosťou voľby (de facto) iba bohatých do štátnej správy.
Bič sme nahradili remeňom a čakáme, že nás zadok prestane bolieť. Rovnako ako padol socializmus v 89 pre „nedostatok kapitálu“, technickú zaostalosť a najmä pre túžbu nás mať sa rovnako ako Západniari v televízii, je teraz pred nami ďalší pád. Rovnako ako komunizmus, ktorý sme mali a pokrivili, rovnako sa to stalo s demokraciou. Súčasná kríza, ktorej zďaleka nie je koniec nám poukázala ne jeho mnohé nedostatky. A možno by aj padol skôr, keby mnohí z nás sa nenechali zapredať Západu.
Tak či onak, ocitli sme sa na rázcestí, kde jedna cesta je cestou vytvárania dvoch super tried. Triedy bohatých a mocných (hŕstky vyvolených), ktorá bude vládnuť druhej skupine chudobných, finančne zadlžených a bezmocných otrokov. Táto cesta je prirodzenou cestou vývoja, kde silnejší (bez morálnych zábran) vyradí z evolučného boja slabšieho (človeka s morálnymi zábranami).
Druhá cesta je cestou spolupráce, spravodlivosti, rovnosti a vzájomného obohacovania. Výborom tejto cesty si ľudstvo zvolí beztriednu spoločnosť. Spoločnosť, kde spolupráca bude silnejšia ako konkurencia, kde ľudský život bude viac ako peniaze, kde moc sa nebude dať kúpiť, kde budú aj tí hore aj dole v spoločenskej štruktúre mať právomoci a povinnosti a kde nebude ozaj záležať odkiaľ pochádzaš, kto si, kto sú tvoji rodičia, či máš peniaze, ale či máš pracovité ruky a zdravé myšlienky.
Je na Vás, ktorú cestu si zvolíte. Oba cesty vedú k človeku na vyššom stupni ako sme dnes. Len pomocou prvej sa tam dostane zlomok z toho, čo by sa dostal druhou. Prvá je možno rýchlejšia, ale len druhá je mierová.
Nasledujúce otázky Vám napomôžu pri výbere Vašej osobnej cesty, ktorá je tak či tak súčasťou ľudskej cesty. Pretože sme len kvapkou v ľudskom mori.
Musí iný trpieť, aby som sa mal lepšie? Ovláda nás viac pud, alebo rozum a vôľa? Ešte stále nás formuje prostredie, či už sme my začali formovať prostredie okolo nás?