Na svete sa pohybuje mnoho druhov klamárov. Nejestvuje človek, ktorý by za svoj život aspoň raz nezaklamal a to už z rôzneho dôvodu. Či už milosrdným klamstvom, aby druhého nezranil, či klamstvom preháňania, keď pridal niečo na viac k tomu, čo spravil, alebo klamstvom tlačenia karelábov do hlavy, keď chcel dostať ženu. Avšak to sú iba chvíľkové druhy klamstva, nazval by som ich krátkodobé, ktoré sú stavebnými prvkami dvoch silných skupín dlhodobého klamania. A tou sú patologickí a chronickí klamári.
S týmito druhmi klamstva sa stretávame na dvoch úrovniach. Na malej (osobnej) úrovni v rodinách a vzťahoch, či na veľkej (spoločenskej) úrovni v politike, práci, atď.
Na otázku, či patologické klamanie je psychická porucha existujú dva protichodné názory. Jedna skupina to za psychickú poruchu, ktorú teda nedokážeme vedome ovládnuť, ale podľa druhej nič také nejestvuje, len má človek silný zvyk klamať a zastierať skutočnosť, ktorá sa mu nepáči, čím podvedome chráni svoje ego a svoje skutky pred konfrontovaním sa s morálnymi zákonmi.
Ak máte podozrenie, že by ste mohli byť patologickým klamárom, skúste si najprv urobiť hlbšiu seba analýzu a spýtajte sa samého seba, prečo a v akých chvíľach klamete? Možno takýmto sebapozorovaním dokážete prísť na príčinu vášho konania.
Skúste si zodpovedať napr. tieto otázky. Či klamete vždy za účelom dosiahnutia niečoho, alebo je to bezdôvodné? Či sú vaše klamstvá vopred pripravené či naplánované, alebo vám len tak ledabolo nekontrolovane plynú z úst? Klamete, aby ste boli v očiach druhých lepší ako v skutočnosti ste a bojíte sa byť samým sebou, niesť za svoje činy zodpovednosť?
Pokiaľ si vlastné klamanie uvedomujete a viete ho ovládať, veľmi pravdepodobne sa ho dokážete aj zbaviť. Chce to však veľa sebazaprenia a vnútornej sily, aby ste dokázali prelomiť tento zlozvyk, ktorým nielen seba, ale aj druhým, ak ide o blízkych ničíte, alebo v lepšom prípade len znepríjemňujete život.
Kým sa to deje v malom, nie je to až také strašné, aj keď osobné tragédie sú bolestivé. Najhoršia je však prítomnosť patologických či chronických klamárov na vyšších miestach. Tí tak môžu permanentne ničiť či znepríjemňovať život más. Je to o to horšie, že sme si ich zvolili, a to práve preto, že vedeli pekne klamať. Takýchto klamárov hneď na rečiach nenachytáte, lebo až ich skutky a výhovorky ich časom usvedčia, ale do toho času sú už napáchané obrovské škody a oni sú za vodou. Obyčajne sú tak prefíkaní, že až s odstupom času zistíte, že permanentne klamú a to tak, že stále prispôsobujú svoje reči novým podmienkam.
Takýmto klamárom radím toľko. Ak vám klamstvá negatívne zasahujú do života, máte pocit, že vás tento problém ovláda a nemáte nad ním kontrolu, potom bude najlepšie vyhľadať pomoc odborníka, ak vám klamstvá naopak pozitívne napomáhajú v živote, tak vám odborníka budeme musieť v našom záujme zabezpečiť my občania. On najlepšie posúdi vašu situáciu a snáď vám aj pomôže nájsť riešenie vášho trápenia, pretože niekedy samotné prílišné klamanie môže byť jedným z príznakov iného väčšieho problému, o ktorom človek nemá ani potuchy.
Mne sa zdá, že je to ako pri predpovedi počasia len s tým rozdielom, že meteorológovia sa viac priblížia k realite ako klamárove slová k skutkom, alebo jeho dnešné slová k jeho včerajším slovám. Ale čo už, ľahšie sa verí okamžitým pekným rečiam, ako síce reálnym ale dlhodobejšie vykonávaným skutkom.
A nenapraviteľným voličom klamárov všetkého druhu. Obyčajne kto má krátku pamäť je náchylný uveriť klamárovi viac, ako človek používajúci aj svoju dlhodobú pamäť. Existujú totiž ľudia, ktorí vytesnením zlých spomienok z minulosti sa tak zbavia dlhodobej pamäť, alebo si ju zablokujú. Potom vždy podľahnú pekným rečiam klamárov presne ako náš národ Slovenský, ktorý sa 23 rokov snažil vytesniť svoje negatívne spomienky a zážitky na zneužívanie moci až tak, že stratil svoju dlhodobú pamäť a tým aj schopnosť spoznať za tých 23 rokov klamárov.
Celá debata | RSS tejto debaty